Z nuly na sto

Soňa Hanušová

05. září 2016

Málokdy se někomu podaří takový raketový nástup jako Adriánu Michalčíkovi (27), který přestože za barem stál již dříve, se mixologii věnuje teprve něco málo přes rok. Zdánlivě krátká doba mu však nezabránila v tom, aby vyhrál jednu z největších barmanských soutěží, které se u nás v republice konají. Jelikož se takovýto kousek běžně nevidí, rozhodli jsme se zjistit, co za jeho úspěchem a svého druhu originalitou stojí.

 

Jak jste se dostal k barmanství?

Za bar som sa dostal už počas štúdia na strednej škole, moje prvé brigády boli práve za rôznymi barmi. Pôvodne som však chcel študovať športové gymnázium, keďže som hral profesionálne hokej, čo sa však vďaka neskoro podanej prihláške nestalo. Nakoniec som teda vyštudoval hotelovú akadémiu. Bar bol pre mňa vždy čarovným miestom. Po štúdiu som pracoval pár rokov v klube Ministry of Fun a venoval sa flairu. Práve flair a možnosť spolupracovať s Prague Bar Academy ma dostala do českej metropoly. Postupom času ma stále viac lákala mixológia, ktorej som pričuchol až popri boku Miloša Danihelku, ktorý ma oslovil s ponukou pracovať v bare L’Fleur, kde pôsobím dodnes.

Za rok, který jste v L’Fleur strávil, jste vystoupal celkem vysoko. Myslíte, že je to i pracovním prostředím, nebo pouze vaší osobností?

Myslím, že je to jedno s druhým. Talent sa dá však ľahko premrhať. Ja som dostal šancu pracovať popri veľkých menách českej scény, ako je Miloš Danihelka a Víťa Cirok, za čo dodnes ďakujem. Ďalšou podstatnou vecou je určite tréning a cieľavedomosť. Motivácia bola pre mňa vysoká, učiť sa a čo najviac sa priblížiť výkonom skúsených borcov z kádru. Po roku sa mi podarilo vyhrať titul, čo si nesmierne vážim. Dôležité je však neustále napredovať, takže môj ďalší target je jasný. 

Kolik soutěží jste absolvoval?

Strašne málo. Bol som len na Chivas Masters a World Class a potom ešte na barmanské súťažné exhibícii v rámci konferencie CBA.

A co teď? Vítězstvím ve World Class jste dosáhl nejvyšší mety, které lze.

Je to tak. Ale priznám sa, že som nad tým ešte nepremýšľal. Teraz ma čaká globálne finále, takže sa sústredím na to, a čo bude po ňom, zatiaľ neriešim. Uvidíme.

Co je vaším tajemstvím úspěchu?

Vela práce.

Co to znamená? Jak vypadá například váš den, když nemáte směnu?

Voľné dni poslednou dobou trávim v bare. Napríklad na Chivas Masters som sa pripravoval štyri týždne a je pravda, že po tú dobu som sa vzdal všetkého osobného života. Neustále som hľadal informácie, premýšľal nad drinky, zháňal veci na servis a pripravoval jednotlivé prezentácie. Tiež vybrať hudbu, oblečenie, zabezpečiť celý komplex vecí, nie je to len o vymysleniu drinkov. Po Chivas Masters som si dal deň voľno a začalo to znova, pričom príprava na World Class bola ešte náročnejšia. Ale zase ten Chivas ma na to pripravil. Síce som bol trochu sklamaný, myslím, že výhru som mal na dosah, ale na druhú stranu ma to viac nakoplo do ďalšej súťaže a vo finále som rád, že to takto dopadlo.

Kde hledáte inspiraci pro své drinky?

Inšpirácia je všade. Ale mnohokrát je dané nejaké téma, napríklad naše nové menu je inšpirované Parížom a múzeom Louvre. Ale rovnako je potrebné dohľadať rôzne informácie – ako vyzerala doba, ku ktorej menu smerujeme, čo sa v tej dobe pestovalo, čo sa konzumovalo. Hľadali sme nejaké príbehy, na ktorých drinky postaviť. Tiež na súťažiach boli témy dané, takže začínam vždy tým, že sa k téme snažím dohľadať čo najviac informácií a potom do nej vniesť nejakým spôsobom vlastnú osobnosť a rukopis. Ale inak je inšpirácia naozaj všade okolo nás. Inšpirácia môže byť v jedle, vo vzťahu, na ulici, v knihách, rôznych starých barmanských príručkách... Naozaj všade. Osobne mám ale radšej, keď je téma daná. Baví ma, ako desať ľudí spracuje to téma desiati rôznymi spôsobmi. To je úžasné.

Co byste poradil barmanům, kteří zvažují účast na soutěžích?

Aby si uvedomili, že všetci sme si rovní, ale zároveň je potrebné prejaviť patričnú pokoru a rešpekt, aj voči sebe samému. A že nič nie je nedosiahnuteľné. Samozrejme, niekedy je to aj o šťastí a okolnostiach, ale je tomu treba ísť naproti. Tvrdo trénovať, stále na sebe pracovať, snažiť sa a načúvať svojmu okoliu, ktoré mu môže byť dobrým radcom. A najdôležitejšie zo všetkého je byť sám sebou.

Tento článek najdete v:

BARLIFE Magazine č. 76